Presun na oficiálny blog

Takže oficiálny blog na .týždeň.sk už bol spojazdnený aj pre verejnosť. Takže tento neoficiálny blog tým pádom asi stráca význam. Svojich pár článkov postupne presuniem na oficiálny blog (aby som ich naraz nezahltil) a nové už budem dávať len tam. Na tomto blogu nechám len článok kde je diskusia s pani Pietruchovou, v ktorej budem samozrejme pokračovať (ale až budúci týždeň). Nechám tu odkaz na sudoroviny a tento informatívny článok. V prípade, že by o tento blog mal niekto záujem môže ma kontaktovať.

Ďakujem.

S pozdravom

Ďuro

politické aforizmy

Sú uverejnené na sudorovinách

Herodes a posvätné spermie

Herodes a posvätné spermie (alebo Ecce Homo analýza) - doplnené.

Téma potratov už ľuďom pomaly začína liezť na nervy. Kultúrna vojna medzi PRO-LIFE (zástancov ochrany života od počatia) a PRO-CHOICE (zástancov práva ženy na slobodnú voľbu) je stále o tom istom a je na prvý pohľad nudná. K tejto téme už asi bolo povedané všetko a zdá sa, že nie je čo dodať, no napriek tomu sa o to pokúsim. Chcem ale upozorniť, že nepôjde o žiadne emotívne výlevy o vraždiacich gynekológoch, krkavčích matkách, bigotných katolíkoch. Nachádzame sa stále v rubrike MA-FI-AN (MA-lé FI-lozofické AN-alýzy) takže sa pokúsim o racionálnu analýzu celého problému. Ešte pred samotnou analýzou priznávam, že môj osobný názor sa stotožňuje s PRO-LIFE ale nebudem priamo obhajovať tento názor. Záver nech si urobí čitateľ sám.

Spoločná etika

Úvodom sa skúsme dohodnúť na etických hodnotách. Veľa ľudí sa domnieva, že spor medzi PRO-LIFE a PRO-CHOICE je práve tu. PRO-LIFE je obviňované z potierania práva ženy na rozhodovanie, lebo vraj bigotní takéto právo neuznávajú a ženu všeobecne považujú za niečo menejcenné. PRO-CHOICE je na druhej strane obviňované dokonca z obhajovania vraždy, čo je oveľa silnejšie obvinenie. Zdalo by sa, že tieto obvinenia skutočne súvisia s rozdielnymi etickými hodnotami. Ale len na prvý pohľad. Definujme si hneď na začiatku 4 etické normy na ktorých sa drvivá väčšina rozumných zástancov z obidvoch táborov zhodne:

1. Nie je možné zabiť nevinného človeka bez akejkoľvek príčiny
V tomto bode nebudeme rozoberať hraničné etické problémy ako sebaobrana, trest smrti alebo etickú dilemu menšieho zla či sa radšej nechať zabiť alebo zabiť. Zoberieme úplne jasný a jednoduchý prípad. Ak niekoho zabijeme tak musíme mať veľmi vážnu príčinu, ktorá taktiež nejakým spôsobom súvisí so životom niekoho iného, aby to bolo eticky prípustné. Myslím, že v tomuto bodu nebude mať žiaden PRO-CHOICE-ák výhrady.

2. Nie je možné potierať právo ženy na slobodnú voľbu
Ani teraz nebudeme rozoberať krajné oblasti typu má žena právo slobodne sa rozhodnúť kradnúť, zabíjať, škodiť. Aj na to má samozrejme právo (a samozrejme s následkami) lebo má slobodnú vôľu. V tomto bode len skonštatujeme, že žena sa môže o svojom živote, tele, zdraví a ďalších veci s tým súvisiacich rozhodovať sama a nikto jej do toho nemôže hovoriť. A dokonca dodám, že keď sa povie nikto tak ani štát ani povedzme cirkev. Proti tomuto asi nebude mať určite výhrady ani ten najzarytejší PRO-LIFE-ák.

3. Klamať je neetické
Tu sa takisto sústredíme len na klamstvo ako také, nie na rôzne prípady keď jednoducho klamať musíme lebo je to menšie zlo.

4. Život Človeka má väčšiu hodnotu ako čokoľvek iné
Teraz zástancovia PRO-CHOICE iste spozornejú a začnú ma upodozrievať z niečoho nekalého. Nie je na to žiaden dôvod. Hovorím totiž o Človeku, ktorého som zatiaľ nikde nedefinoval. Argumenty za interrupciu sú rôzne a okrem spomínaného práva ženy sa hovorí napríklad o otázke zdravia alebo ekonomickej situácie. Dalo by sa iste súhlasiť, že tieto otázky sú pre život veľmi dôležité. Ale žiaden PRO-CHOICE-ák nebude obhajovať zabitie povedzme 3 mesačného dieťaťa kvôli ekonomickej situácii rodičov, prípadne kvôli zdraviu jedného z nich. Čiže predpokladám, že aj tento 4. bod je spoločný pre obidva tábory samozrejme s prihliadnutím na to, že sa v tomto bode hovorí výlučne o Človeku.


Isteže sa nájdu aj ľudia, ktorí s týmito 4 bodmi nebudú súhlasiť. Takí ľudia majú skutočne odlišné etické normy. Ak niekto uznáva vraždu, potieranie práv ženy, klamstvo a nadradenosť ekonomických a zdravotných záujmov nad ľudským životom k tomu nie je čo dodať a taký človek ani túto úvahu ďalej čítať nemusí. Takého človeka vopred neodsudzujem, ale taký človek má úplne iné etické hodnoty a cieľom tohto článku nie je rozoberať etické hodnoty. Naopak, celý zvyšok článku bude založený na týchto 4-och hodnotách.

Ecce homo! Ajhľa človek!

V tomto známom zvolaní je celá podstata problému (toto zvolanie som použil len kvôli tomu, že je všeobecne známe, nemám ním namysli žiadnu súvislosť s ukrižovaným Ježisom ani s kresťanstvom). Predstavme si časovú os, ktorá začína vznikom vajíčka a spermie a končí napríklad nástupom malého žiačika na základnú školu. Nebudeme rozoberať, v ktorej fáze zakričíme Ecce homo. Maximálne sa môžeme zhodnúť na odmietnutí 2 extrémov: žiadny rozumne uvažujúci PRO-CHOICE-ák iste nebude propagovať praktiky kráľa Herodesa (vraždenie narodených neviniatok) a ani jeden rozumne uvažujúci PRO-LIFE-ák nebude trvať na posvätností spermií. Budeme sa teda pohybovať v čase od P (počatie) po N (narodenie). Na časovej úsečke PN si vyznačíme bod EH (Ecce Homo), ktorý nám rozdelí úsečku na 2 časti:

a., P až EH – túto časť si označme ako EH- (é há mínus)
b., EH až N – túto časť si označme ako EH+ (é há plus)

EH-
Počatím P nám síce zjavne začal nejaký proces ale nemôžeme hovoriť o človeku. Ak zhodnotíme interrupciu v tejto fáze jedná sa o obyčajný lekársky zákrok, z nášho pohľadu rovnaký ako napríklad vyoperovanie rastúceho nádoru. V tejto fáze je na slobodnom rozhodnutí pacienta, či sa danej operácii podrobí. Lekár ho oboznámi s výhodami a rizikami danej operácie a pacient ju môže podstúpiť alebo odmietnuť. Je to len a len na ňom. V tejto fáze je akákoľvek iniciatíva PRO-LIFE len bezvýznamným a smiešnym ale najmä iracionálnym divadielkom. PRO-LIFE totiž znamená PRE ŽIVOT a rastúci nádor sa dá ako ŽIVOT označiť len metaforicky (ak vôbec). PRO-LIFE dokonca nehovorí o živote všeobecne ale hovorí výhradne o živote človeka (na ochranu iných životov tu je napríklad Sloboda zvierat) a v úseku EH- to ešte žiaden človek nie je. Zástanca PRO-LIFE teda nemá čo by chránil. Naopak názor PRO-CHOICE teda PRE VOĽBU je v tejto fáze nespochybniteľný pokiaľ sa ešte stále držíme zdravého rozumu a tých 4-roch etických noriem.

EH+
Dostali sme sa teda za bod Ecce Homo. Máte právo nevypovedať ale všetko čo od teraz poviete bude použité proti ČLOVEKU. Zóna EH+ je zóna posvätná pre každého, kto súhlasí so 4 etickými normami. Zóna EH+ je posvätnou zónou, kde nie je na výber. Nie je tam inej voľby ako chrániť život človeka. PRO-CHOICE potrebuje na voľbu aspoň 2 možnosti. Tu je možnosť len jedna. PRO-LIFE. PRO-CHOICE v tejto zóne nemá žiaden zmysel. Preto aj najortodoxnejší obhajca žien, aj najortodoxnejší ochranca slobody v tomto bode končí a musí sa postaviť na stranu života. Lebo podľa bodu 4 je ľudský život to najhodnotnejšie čo má. Výkrik Ecce homo musí preto zastaviť akékoľvek úvahy o niečom inom ako ochrane ľudského života.

Tu len malá poznámka. Netrvám na tom, že výkrik Ecce Homo musí byť bod. Môže to byť tiež nejaká úsečka. Nemusí to byť výkrik, ktorý trvá sekundu, môže trvať aj 2 týždne. Dôležité je uvedomiť si stav PRED výkrikom a PO výkriku. Ak by trval dlhšie tak si môžeme zadefinovať aj interval EH0 (é há nula) a uroiť analýzu aj na ňom. Ale nechcem to príliš komplikovať.

„No dobre“ poviete si „a teraz nám tu vytiahnete pochybné argumenty prečo je bod Ecce Homo totožný s počatím a nikam sa nedostaneme.“ Toto ale neurobím. Toto urobili mnohí predo mnou a na oveľa lepšej úrovni ako to dokážem sám (napríklad tu) i keď aj tam sa dá polemizovať do rána. Ale keďže sa jedná o rubriku MA-FI-AN (MA-lé FI-lozofické AN-alýzy) tak budeme v analýze pokračovať.

Zvláštna dogmatika

Zatiaľ sme si ukázali, že problém nie je v etických otázkach ale v definícii pojmu Človek. Zástancovia PRO-LIFE sú často označovaní za náboženských fanatikov a naopak zástancovia PRO-CHOICE za moderných a rozumných ľudí. Pravdupovediac som nikdy úplne nepochopil prečo. Je pravdou, že zástancami PRO-LIFE názoru sú u nás väčšinou svetonázorovo kresťania (napríklad Katolícka Cirkev) a politicky konzervatívci (napríklad KDH). Naopak názory PRO-CHOICE zastávajú poväčšine ateisti, agnostici a politicky ľavičiari a liberáli. Tento postoj by bol jasný v prípade, keby išlo naozaj o etické hodnoty. Ale keďže sme si ukázali, že o tieto nejde, lebo takmer každý katolícky KáDéHák a každý ateistický ľavičiar či agnostický liberál sa zhodnú na 4 etických princípoch. Jedinou možnosťou je teda opäť zvolať Ecce Homo.

a., konzervatívec zvolá Ecce Homo pri počatí
b., konzervatívec zvolá Ecce Homo niekde medzi počatím a narodením
c., liberál zvolá Ecce Homo pri počatí
d., liberál zvolá Ecce Homo niekde medzi počatím a narodením

toľko hovorí analýza o možnostiach aké by mohli byť. Na moje veľké prekvapenie sú v prevahe možnosti len 2:

a., konzervatívec zvolá Ecce Homo pri počatí
d., liberál zvolá Ecce Homo niekde medzi počatím a narodením

Vyzerá to teda na zvláštnu závislosť medzi konzervativizmom a definíciou ľudského života počatím na jednej a medzi liberalizmom a definíciou života medzi počatím a narodením na strane druhej. Pri konzervativizme a kresťanstve by sa naozaj dalo do istej miery hovoriť o tom, že má počatie dogmaticky definované, keďže Mária počala z Ducha Svätého a tehotná sa stretla s Alžbetou a podobne. Úplne s týmto argumentom síce nesúhlasím ale dalo by sa na to pozerať aj takto. Čiže tento bod až taký zaujímavý nie je. Čo ma ale úplne fascinuje je závislosť liberalizmu, ľavicovej politiky, ateizmu a agnosticizmu na zvolaní Ecce Homo medzi počatím a narodením. Naozaj musí ľavica a agnosticizmus apriori odmietať počatie ako začiatok? Naozaj musí liberál a ateista za každú cenu trvať na tom, že jediným rozumným časom na zvolanie Ecce Homo je 12-týžeň? Ako tieto veci vyplývajú z ateizmu či liberalizmu? Alebo je to čistý oportunizmus zo strany agnostikov a ľavičiarov a chcú sa aj v tejto veci vyhraniť voči konzervatívcom a kresťanom? Keďže eticky zastávajú rovnaké stanovisko tak sa potrebujú vyhradiť aspoň časom kedy zvolajú Ecce Homo? Neviem a dodnes tomu dosť dobre nerozumiem. Ak by sme aj pripustili, že dogmatické definovanie Človeka počatím je zahrnuté v kresťanskom Kréde z toho mi ešte stále nevyplýva, že to nie je správne. Odhalili snáď agnostici a ľavičiari niečo, z čoho dosť jednoznačne vyplýva opak? Dá sa na tú dogmu pozerať ako na niečo zjavne nezmyselné ako sa napríklad považuje za zjavne nezmyselnú dogma o tom, že zem je doska lebo my dnes vieme, že je guľatá (a to aj napriek tomu, že to nikdy žiadna dogma nebola ale dajme tomu ako príklad). Nuž o ničom takom neviem. Poznám rôzne názory, ktoré definujú človeka ináč ako počatím. Ako som povedal na začiatku nesúhlasím s nimi aj keď mnohé sú veľmi rozumné, hlboké a zaujímavé. A nielen medicínsky či biologicky ale hlavne filozoficky. Ale o to nejde. Zaujíma nás, či sú tieto argumenty také zjavné ako je zjavné, že zem je guľatá a či sú moje argumenty pre počatie také nezmyselné ako to, že zem je doska. Myslím, že tomu tak nie je a dokonca si myslím, že tento môj výrok je taký zjavný ako to, že zem je guľatá. Názor kresťana a konzervatívca teda nemusí nutne vychádzať len z nejakej iracionálnej viery ale má aj racionálne korene. Presne učiť čas zvolania Ecce Homo je naozaj veľmi ťažká otázka. Kresťanstvo a z neho vyplývajúci konzervativizmus nám v nej možno teoreticky pomôžu aj keď sme videli, že na dogmách to naozaj nestojí ale na druhej strane ateizmus, agnosticizmus, ľavica a liberalizmus nám nepomôžu ani prinajmenšom. lebo táto otázka s týmito svetonázormi resp. politickými názormi vôbec ale vôbec nijako nesúvisí. Agnostik a ľavičiar pokiaľ chcú zostať na racionálnej úrovni sa musia nevyhnutne stretnúť potrebou rozumne si vyargumentovať čas zvolania Ecce Homo. Ale argument typu „katolíci sú dogmatici, hovoria X a keďže v minulosti (vraj) hovorili Y a zmýlili sa tak sa určite mýlia aj v tom X, teda budem zastávať opak X“ tak takáto argumentácia skutočne medzi rozumné nepatrí pri všetkej úcte k liberálom a ateistom.

Empatia nadovšetko?
Ako by teda mal vyzerať PRO-LIFE a PRO-CHOICE dialóg pokiaľ chceme zachovať etiku, triezvosť a rozumnosť? Martin Mojžiš sa v článku o potratoch snažil vniesť do toho dialógu trošku empatie. Snažiť sa pochopiť toho druhého je podľa neho jedným zo základov nielen pre diskusiu ale aj pre jednanie z toho vyplývajúce. Ako sa snažím tak sa snažím dokážem pochopiť len jednu argumentáciu a to takú, ktorá vychádza z rozumného vysvetlenia kedy zvolať Ecce Homo. Ostatným argumentáciám nerozumiem. Ale vráťme sa k dialógu. Kde teda je a kde nie je možná ekuména medzi PRO-LIFE a PRO-CHOICE? Možná je na úrovni etickej. Nie je možná na úrovni času zvolania Ecce Homo. Boj jedného proti druhému sa môže zdať fanatickým. Zapaľovanie sviečok, skandovanie protipotratovými heslami a vylepovanie neestetických bilboardov so zobrazeným potratom sa môže zdať niekomu ako fanatizmus. Rovnako fanatické sa môže zdať neustále nadávanie na bigotných katolíkov, uznávajúcich stredoveké dogmy a organizovanie súvisiacich protestov proti návšteve pápeža. Nie je ale pán Mojžiš rovnako fanatickým v prípade Cervanová? Možno má inú formu a nevylepuje po krajine bilboardy s obeťami justičných omylov ale jeho boj je rovnako intenzívny. Je o svojej pravde hlboko presvedčený a vytrvalo za ňu bojuje a vytrvalo o neprávosti, ktorá sa podľa neho stala informuje. Podobné je to aj v prípade Hedvigy Malinovej. Nie je to fanatické bojovať za pravdu o tom čo sa jej stalo? Prečo radšej nenapíše pán Mojžiš niečo pekné o fyzike a pán Hríb niečo pekné o dovolenke v Chorvátsku či zápase Slovana proti Trenčínu. Načo zbytočne rozdúchavať vášne v tak citlivom prípade Malinová? Odpoveď je jediná. Pretože sú presvedčení o pravde a urobia všetko preto aby pravda aj keď možno nezvíťazí ale aby sa o nej aspoň vedelo. Je to možno Sisyfovský boj ale keď sa jedná o dôležité hodnoty tak to podľa nich určite stojí zato, ináč by to asi nerbili. Dá sa vyčítať vojakom zúrivo bojujúcim v 2. svetovej vojne proti fašizmu, že sú fanatici. Dá sa vyčítať mníchom a ostatným ľuďom v Mjanmarsku, že sú fanatici? Boli sme 17.novembra 1989 fanatici, keď sme namiesto sledovania Angeliky vo vyhriatej obývačke stáli premrznutí na námestiach? Dá sa o pánovi Mikloškovi hovoriť ako o fanatikovi keď sa nechal postriekať vodným delom na námestí namiesto toho aby si pokojne pestoval na záhradke mrkvu? Asi nie. Je ťažké presne vymedziť fanatizmus, aj na tom námestí aj medzi vojakmi mohli byť krvilační či iní fanatici. Ale bojovať za isté pravdy nemusí vždy znamenať fanatizmus. Ecce homo je teda našim kľúčovým bodom. Ak sme skutočne presvedčení o jeho správnom načasovaní je fanatizmom bojovať proti právam žien na jednej strane alebo proti zachovaniu života na strane druhej? Nie je lepšie si ísť pozrieť Angeliku ak niekto obmedzuje práva žien? Nie je lepšie ísť do záhradky a okopávať mrkvu ak niekto zabíja ľudí a to v dosť veľkom množstve, prípadne niekto iný je k takému zabíjaniu donútený svojim šéfom na klinike? Iste nemôžeme byť všetci PRO-LIFE či PRO-CHOICE aktivistami ale Tí čo sa na to dajú sú automaticky fanatici? Nemyslím si to. Preto ak má pán Mojžiš v tom článku pochopenie pre iné načasovanie výkriku Ecce Homo u rôznych ľudí, mal by mať aj pochopenie preto, že niekto chce brať do dôsledkov to konkrétne načasované Ecce Homo, o ktorého pravdivosti je hlboko presvedčený rovnako, ako je pán Mojžiš hlboko presvedčený o nevine mužov v prípade Cervanová. A dôsledkom je na jednej strane boj pre ochranu ženy a jej práv a na druhej strane boj na ochranu nenarodeného života. A že si tá empatia a boj vzájomne odporujú? Iste, ale je otázne či dáme na prvé miesto empatiu s názorom iného oproti právu ženy na slobodu resp. či uprednostníme empatiu v porovnaní s ochranou života iného človeka. Inými slovami, či teda postavíme empatiu nad tie 4 etické normy, ktoré sme si uviedli na začiatku. Má aj pán Mojžiš empatiu s vyšetrovateľmi a sudcami prípadu Cervanová? Má pán Hríb empatiu s vyšetrovateľmi prípadu Malinová? Nemá, lebo to čo obhajuje stojí vyššie ako samotná empatia. Akýkoľvek ekumenizmus s lotrami je pre nich neprípustný. A tak je to správne. Formy tohoto boja sú rôzne a opäť nie je ľahká otázka, ktorá forma je OK a ktorá už je fanatizmom. Ale nadá sa apriori ten boj odsúdiť ako niečo neprijateľného, lebo je len logický dôsledkom načasovaného výkriku Ecce Homo. Potratový pacifizmus nie je vždy na mieste.

Klamstvo
V 4-och bodoch sa objavilo aj klamstvo, ktoré niekde iné zatiaľ spomenuté nebolo. Klamstvo práve súvisí s tým bojom. Napríklad jednou z výčitiek proti PRO-LIFE bilboardom boli nepravdivé údaje týkajúce sa času potratu. Vraj to bol oveľa starší plod ako sa uvádzalo, na ktorý sa už zákaz potratu vzťahuje. Neviem to posúdiť ale ak by to bola pravda tak by to bolo v rozpore s týmto bodom. Podobne sú obviňovaní zástancovia PRO-CHOICE z manipulovania rôznych prieskumov či z manipulovania ich interpretácie (napríklad čo by sa stalo keby boli potraty zakázané a podobne). Ani to nebudem posudzovať ale tiež by sa mohlo jednať o klamstvo. Boj aj keď je do istej miery nevyhnutným by sa mal viesť nielen racionálne ale čestne. Ako príklad uvediem 2 pojmy: „umelé prerušenie“ a „vražda“. Tento prvý pojem je klamstvom. A to bez ohľadu na to kedy si definujeme Ecce Homo sa nejedná o prerušenie ale o ukončenie. Teda aj v prípade, že sa ešte nejedná o človeka sa nič neprerušuje ale ukončuje. Preto používanie pojmu „umelé prerušenie“ považujem za neetické. Naopak pojem vražda nie je klamstvom, lebo logicky vyplýva z definície Ecce Homo. V pásme EH+ sa skutočne jedná o vraždu a Tí čo používajú slovo „vražda“ ho používajú presne v tomto pásme takže v ich prípade sa o klamstvo nejedná. V každom prípade je potrebné sa klamstvu vyhnúť aby sa PRO-LIFE nezmenilo na PRO-LIE (PRE KLAMSTVO) a PRO-CHOICE na PRO-VOICE (PRE HLAS, v ktorom klamstvo prekričí pravdu).

Účelové Ecce Homo

Posledná vec tejto Ecce Homo analýzy sa bude opäť týkať Ecce Homo ale z iného pohľadu. V našej analýze je bod Ecce Homo počiatočným bodom úvahy. Existujú ale námietky, ktoré hovoria o účelovej definícii bodu Ecce Homo. Námietka hovorí asi toľko: "Bigotný katolík chce obmedzovať ženy a preto si zvolí bod Ecce Homo tak aby mu v analýze logicky vyšlo, že ženy obmedzovať v prípade zákazu interupcie môže. Keby si ho zvolil ináč tak by mu vyšel opak. Jeho cieľom je ale škodiť ženám." Táto námietka je veľmi vážna, keďže je veľmi ťažké určiť bod Ecce Homo. Tomu kto apriori považuje potrebu katolíkov škodiť ženám za základ celej úvahy sa nič rozumného povedať nedá, nehovoriac o tom, že hlavná mediálna obhajkyňa slečna Tutková je žena a už vôbec nehovoriac o tom, že sa katolíkom vyčíta dogmatickosť pri bode Ecce Homo. Nuž keď je tento bod dogmatický tak potom nemôže byť odvodený z ničoho, je proste základom celej úvahy. Ale tento argument sa pekne dá použiť opačne. Majme inteleligentného človeka, ktorému je jasné, že kľúčom celej analýzy je bod Ecce Homo. Tento človek sa má rozhodnúť či má alebo nemá uskutočniť potrat. Uskutočniť potrat by bolo pre neho z nejakej príčiny výhodné (z akejkoľvek napríklad z ekonomickej, ide len o príklad). Keďže tento človek nemá dogmaticky definovaný bod Ecce Homo môže s ním pomerne voľne hýbať. Nebude mať práve takýto človek tendenciu posúvať tento bod tak, aby mu to nakoniec s jeho svedomím v rozpore nebolo a zároveň to bolo pre neho výhodné (napríklad ekonomicky)? Netvrdím, že to tak musí byť a ani to nebudem zovšeobecňovať. Ale námietka tohoto typu, kde sa kritizuje účelovosť nastavenia bodu Ecce Homo sa dá použiť nielen proti zástancom PRO-LIFE (aj keď dosť problematicky) ale hlavne proti zástancom PRO-CHOICE (teda oveľa jednoduchšie). Vážim ale každého, kto túto účelovosť neuznáva nech je z akéhokoľvek tábora.

Záver
Celú analýzu teda zhrňme.
1. PRO-LIFE a PRO-CHOICE majú úplne zhodný pohľad na definovanie etiky
2. Jediné v čom sa odlišujú je definovanie počiatku života (čas zvolania Ecce Homo)
3. Táto definícia nemusí mať nutne náboženský alebo iný dogmatický základ ale môže byť racionálne obhájená
4. Z tejto definície a z prijatých etických noriem potom vyplývajú všetky ostatné názory a postoje
5. Samotné názory a postoje preto nemôžeme označiť za náboženský či iný fanatizmus
6. Prejavovanie a presadzovanie tých názorov (boj za „tú svoju pravdu“) sa nedá vždy označiť za neprijateľný fanatizmus, lebo za správne veci sa patrí bojovať
7. Boj za „tú svoju pravdu“ by mal byť vedený čestne, teda bez klamstiev.
8. Námietka proti účelovosti nastavenia bodu Ecce Homo je dvojsečná zbraň a viac sa hodí proti PRO-CHOICE ako proti PRO-LIFE.

Je zrejmé, že stanoviská PRO-LIFE a PRO-CHOICE sú vo veľa otázkach nezmieriteľné. Celá nezmieriteľnosť je ale založená VÝLUČNE na odlišnej definícii Človeka. Načasovanie výkriku Ecce Homo je kľúčom k celému problému. Všetky ostatné debaty sú bez tejto otázky iracionálne. Darmo bude Pietruchová vykrikovať aká je ona veľká ochrankyňa žien, keď má Tutková na ochranu žien úplne rovnaký názor ako ona. Darmo bude Tutková nadávať Pietruchovej do vrahýň, keď má Pietruchová na vraždu presne ten istý názor. Ale neodpustím si na záver jednu poznámku na adresu obhajcov PRO-CHOICE. Okrem toho, že ako som už spomínal používajú klamlivý názov „prerušené tehotenstvo“ práve oni sa vyznačujú tým, že odmietajú hovoriť o kľúčovej otázke Ecce Homo. Samozrejme zďaleka nie všetci. Ale väčšina PRO-CHOICE-ákov, s ktorými som mal tú česť buď osobne alebo v médiách túto otázku takmer vôbec nebrali do úvahy. Pričom táto otázka je kľúčová. A prečo môže niekto odmietať kľúčovú otázku? Nuž to nenapíšem, len dúfam, že to je spôsobené len nevedomosťou, a že ten niekto skutočne uznáva etický bod č.3 (Klamať je neetické) aj v praxi. Nie je to ale obhajoba PRO-LIFE, len malý postreh zo života.

Takže volám na celé hrdlo: Ecce Homo!

Doplnok:

Ako sa kričí Ecce Homo v rôznych krajinách nájdete tu. Zaujímavé je, že takú dôležitú vec ako Ecce Homo definujú v rôznych krajinách rôzne. To dávam len do pozornosti na ďalšie úvahy. Závery z toho môžu plynúť rôzne, pre našu debatu je podstatný ten záver, že čas na Ecce Homo nie je taký úplne zjavný ako to, že zem je guľatá.

Poznámka: Táto úvaha je z cyklu MA-FI-AN (MA-lé FI-lozofické AN-alýzy). Vrámci tohoto cyklu sa budem snažiť analyzovať niektoré bežne zaužívané stereotypy v myslení a argumentácii a poukázať na to, že nie vždy môžu viesť k správnemu či jedinému možnému záveru. Vrámci cyklu si rozoberieme napríklad autoritu, kresťanské pokrytectvo, názory 80-ročnej babky, originalitu vs. preberanie cudzích názorov, škatuľkovanie, nevedomé používanie dogiem a mnohé ďalšie.